Kampaň Svetového dňa mokradí poukazuje na spojitosť mokradí a vody

2 februára, 2021

Nachádzame sa v období narastajúcej vodnej krízy, ktorá ohrozuje ľudí a našu planétu. Spotreba vody sa za 100 rokov zvýšila šesťnásobne a ročne stúpa o jedno percento. Používame viac vody, ako dokáže príroda dopĺňať a ničíme ekosystém, od ktorého najviac závisí voda a všetok život – mokrade.

Potrebu zvrátiť tento trend potvrdzuje tohtoročná hlavná téma Svetového dňa mokradí – Mokrade a voda, ktorá poukazuje na dôležitú a nenahraditeľnú úlohu mokradí ako na zdroj sladkej vody a podporuje aktivity na ich obnovu a zastavenie ich úbytku. Kampaň zdôrazňuje prínos mokradí k množstvu a kvalite sladkej vody. Voda a mokrade sú spojené v neoddeliteľnom spolužití, ktoré je životne dôležité pre život, náš blahobyt a zdravie našej planéty.

Dňa 2. februára si tiež pripomíname podpísanie Dohovoru o mokradiach s medzinárodným významom v roku 1971 v iránskom meste Rámsar. Dokument sa radí medzi prvé novodobé globálne medzinárodné dohovory zamerané na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V tento deň sa konajú rôzne aktivity po celom svete zamerané na poukázanie hodnôt mokradí pre človeka. Na stránke Svetového dňa mokradí (https://www.worldwetlandsday.org/home) bolo do 1. februára 2021 zaregistrovaných 917 podujatí po celom svete, i v takých krajinách ako je Srí Lanka, India, Mexiko, Montenegro, Filipíny, Trinidad a Tobago, Čile, ale samozrejme aj Slovensko.

MOKRADE NÁM POSKYTUJÚ VIACERÉ SLUŽBY

V prírodných podmienkach strednej Európy sa za mokrade pokladajú všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Ide teda o územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami, prírodnými alebo umelými vodnými plochami, trvalými alebo dočasnými. Tieto zdravé, rozmanité a nenahraditeľné ekosystémy podporujú náš sociálny a ekonomický rozvoj prostredníctvom viacerých služieb.

V prvom rade sú zdrojom našej čistej vody, pretože prirodzene filtrujú znečisťujúce látky a zanechávajú vodu, ktorú môžeme bezpečne piť. V druhom rade nám poskytujú potravu napríklad ryžové polia ročne nasýtia 3,5 miliardy ľudí. Najrýchlejšie rastúcim odvetvím výroby potravín je akvakultúra, v roku 2018 sa samotným vnútrozemským rybolovom vyprodukovalo 12 miliónov ton rýb.

Udržiavajú nás v bezpečí a poskytujú ochranu pred povodňami, pretože mangrovové porasty, koralové útesy a porasty morskej vegetácie absorbujú obrovské množstvo prívalových vôd z búrok, hurikánov a tsunami. Pomáhajú regulovať klímu: rašeliniská ukladajú dvakrát viac uhlíka ako lesy, obrovské množstvá uhlíka zadržiavajú aj slané močiare, mangrovové lesy a zárasty morských tráv. Ekosystémové služby mokradí sú neoceniteľné a nenahraditeľné. Viac ako miliarda ľudí sa spolieha na príjmy z mokradí, ročne mokrade poskytujú služby v hodnote 47 biliónov dolárov.

SÚČASNÉ VYUŽÍVANIE VODY JE NEUDRŽATEĽNÉ

Aj keď z vesmíru sa Zem javí ako veľký modrý obor s dodatkom vody, zdanie klame. Iba 2,5 % vody na Zemi predstavuje sladká voda, ktorá je väčšinou uskladnená v ľadovcoch, ľadových čiapočkách a podzemných vodonosných vrstvách. Na uhasenie smädu ôsmich miliárd ľudí však máme menej ako 1 % percento z jej celkového objemu. Denne spotrebujeme 10 miliárd ton vody a spotreba ročne stúpa o 1 %. Takmer všetky globálne zdroje sladkej vody pre 82 % svetovej populácie sú ohrozené a vystavené vysokej miere znečistenia. Nárast počtu obyvateľov, rozsiahla urbanizácia a zvyšujúca sa spotreba vody tak vyvíja neúnosný tlak na mokrade a vodu.

Každý rok premrháme také obrovské množstvo vody, ktoré zodpovedá ročnému prietoku rieky Volga, tým že vyhodíme 1,3 miliárd ton vyprodukovaných potravín do odpadu. 2,2 miliardy ľudí nemá prístup k nezávadnej pitnej vode a ročné náklady na jej úpravu predstavujú 260 miliárd dolárov. Do roku 2050 bude potrebných o 14 % viac vody na výrobu o 70 % väčšieho množstva potravín pre 10 miliárd ľudí. Už v roku 2017 vznikali konflikty kvôli nedostatku vody v najmenej 45 krajinách.

MOKRADE VO SVETE UBÚDAJÚ A TÝM AJ VODA PRE NÁS

Ľudia si dôležitosť mokradí ani dnes dostatočne neuvedomujú. Vo svete stále ubúdajú mokrade aj napriek snahám ochranárov a medzinárodných dohovorov. Prečo je to tak? Voda, ktorú tieto biotopy ukrývajú, sa totiž stáva nežiaducim faktorom na miestach, ktoré človek potrebuje stavebne alebo poľnohospodársky využiť. Mokrade bránia orbe, preto sú odvodnené melioračnými kanálmi. Prirodzená vodná dynamika bráni plavbe, preto sú postavené priehrady alebo plavebné kanály. Pomaly tečúca voda bráni využitiu elektrickej energie, preto je prietok umelo zmenený v prospech výstavby vodnej elektrárne.

Každý deň sa nájde množstvo dôvodov, prečo konkrétne mokrade musia ustúpiť „rozvoju“. Od roku 1 700 sme tak prišli o takmer 90 % mokradí a tie zostávajúce miznú trikrát rýchlejšie ako lesy. Alarmujúci je aj fakt, že 25 % všetkých mokraďových druhov a 1 z 3 sladkovodných druhov čelí vyhynutiu. Súčasná zmena klímy znižuje množstvo povrchových a podzemných vôd v už suchých oblastiach, a to vedie k zvyšovaniu súťaže o vodu. Vodnú krízu zintenzívňuje nielen úbytok ale aj znečisťovanie mokradí.

PÄŤ JEDNODUCHÝCH RIEŠENÍ PRE DOSTATOK VODY

Aby sme mali dostatok vody pre mokrade a aj pre nás, stačí keď prestaneme ničiť, devastovať a začneme obnovovať mokrade. Nebudeme prehradzovať rieky a nebudeme nadmerne čerpať vodu z vodonosných vrstiev. Začneme riešiť znečistenie mokradí a vyčistíme zdroje sladkej vody. Zvýšime efektívnosť využívania vody a mokrade budeme využívať múdro. Problematiku vôd a mokradí integrujeme do rozvojových plánov a do manažmentu prírodných zdrojov.

O OBNOVU MOKRADÍ SA SNAŽÍME AJ NA SLOVENSKU

Aj na Slovensku vďaka nadšencom, ochranárom a iným odborníkom prebehli viaceré akcie, či projekty na záchranu a obnovu mokradí. V rokoch 2005 až 2008 uskutočnila Štátna ochrana prírody SR spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením (BROZ) a Slovenským vodohospodárskym podnikom projekt na Obnovu mokradí Záhorskej nížiny. Išlo o obnovu ich vodného režimu a celkové zlepšenie existenčných podmienok najvýznamnejších mokraďových biotopov a druhov.

Ďalším projektom je napríklad Obnova a manažment dunajských lužných biotopov, ktorý realizuje Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) spolu s viacerými partnermi a venuje sa obnove rozsiahleho územia dunajských ramien a mokradí v alúviách riek Váh, Ipeľ a Dunaj. Do roku 2022 sa zrekonštruuje, prípadne vybuduje 5 technických objektov v ramenách, aby sa zabezpečilo dostatočné množstvo vody a vhodný vodný režim. Týmto sa zlepší vodný režim na 1850 ha v ramennej sústave Dunaja. Dve izolované bočné ramená sa znovu pripoja k toku Dunaja. Na ramenách v dĺžke 4500 m sa odstránia rôzne bariéry ako napr. nánosy a zvyšky po ťažbe, ktoré bránia prúdeniu vody. Zasadí sa približne 57 500 pôvodných stromov.

Vodou oživené ramená a mokrade budú schopné fixovať CO₂ z ovzdušia a tým znižovať dopady zmeny klímy. Návratnosť investície do takto obnovených mokradí je podľa odhadov odborníkov 100-násobne vyššia ako bežné mitigačné opatrenia. Prinavrátia sa aj vhodné podmienky pre pôvodné druhy rastlín a živočíchov. Pre záchranu mokradí už odborníci z občianskeho združenia zrealizovali viac ako 10 významných projektov. Do dnešného dňa sa im podarilo zrevitalizovať 75 km riečnych ramien a obnoviť 2400 ha mokradí.